Väčšina ľudí sa poslednú dobu snaží žiť a stravovať sa zdravo. Prečo sa nám to väčšinou nepodarí o tom sú nasledujúce riadky.
Som povoláním lekár v obore hygieny a epidemiologie – to je obor preventívnej medicíny, ktorá sa zaoberá zdravím, zdravým spôsobom života v zdravom životnom a pracovnom prostredí a predchádzaním chorôb.O zdraví máme každý svoju predstavu , často sú názory odlišné. Na otázku čo je zdravie , mnohí odpovedajú –“ Ked´ nie som chorý , ked´ ma nič nebolí, - som zdravý ! ” Nie je to tak jednoduché. Definícia Svetovej zdravotníckej organizácje ( WHO znie : Zdravie je stav plnej telesnej, duševnej, ale i sociálnej pohody. Babička, ktorá si dá zo sociálnych dôvodov na rańajky suchý rožok nalamaný do kávy Melta- nie je a nemôže byt´ zdravá. Náhliaci sa úradník, ktorý si dáva narýchlo “ hamburger, alebo párok v rožku, alebo dieta hranolky s kečupom” ako pravidelné jedlo - sú zdravé? Baník , ktorý má čiastočné zaprašenie pľúc, ešte nie je dušný, nič ho nebolí - je zdravý ? Sme zdraví, keď dýchame vzduch v ostravsko - karvinskej oblasti ? Sme zdraví, keď v našej oblasti je najkratšia dľžka života ľudí v celej republike ? K životnému prostrediu patrí mimo iné ovzdušie, ktoré dýchame, voda, ktorú pijeme, jedlo, ktoré konzumujeme, ale tiež bývanie, doprava, naše okolie, naši susedia vrátane spoločenských vzťahov, pôda, v ktorej rastliny rastú a ktoré konzumujeme, zvieratá , atď. Je naše životné prostredie pre nás nezávadné? Neovplyvňuje negatívne naše zdravie ?
– koľko komínov chrlí do ovzdušia toxické látky ? Koľko olova z benzínu sa dostane s výfukovými plynmi do naších dýchcích ciest ? Koľko bezpyrénu ( vysoko rakovinotvorná látka ), z bezolovnatého benzínu, z áut so zlými katalyzátormi. Koľko kysličníkov dusíka, uhlíka, koľko toxických látok zo spaľovania plastov, koľko... koľko. Doktor Kneipp v nedávnej minulosti doporučoval spanie pri otvorenom okne – platí to aj u nás? Pohyb je zdravý, prečo nejazdiť do práce na bicykle ? Dobrú podzemnú vodu, ktorá bola bohatá na rozpustné nerastné látky sme si zničili, pijeme povrchovú vodu z privadzačov (kružberský, beskydský) , odpadnú vodu z Bruntálu a okolia sice čistíme, upravujeme, dezinfikujeme chlórom, pijeme však vodu bez nerastných látok a s niektorými neodstraniteľnými chemikáliami.
, tu sme si ochudobnili intenzívnym hospodarením o potrebné vzácne prvky a prechemizovali tromi prvkami ( dusík, fosfor, draslík / NPK ) s príslušnými dôsledkami ( dusitany a dusičnany v rychlených plodinách, spôsobujú premenu krvného farbiva hemoglobínu na nefunkčný methemoglobín. Chemizáciou sme do pôdy dodali na desiatky rokov toxické látky ( napr. Kadmium , a iné ťažké kovy vo fosfátových hnojivách a pod. ) Po havárii Černobylu na naše územie spadli radioaktívne látky. Niektoré sa rozpadli okamžite ( napr. Radioaktívny Jód pre svoj krátky polčas rozpadu je už rozpadnutý ), ale niektoré napr. Cesium má polčas rozpadu viac ako 30 rokov a ukládá sa v malom množstve v kostiach. Takých prvkov je viac.
- Ľudské telo potrebuje k životu nielen základné živiny, uhľovodany (cukry ), tuky, bielkoviny, ale aj vitamíny, enzýmy , minerálne látky vrátane stopových prvkov apod.
Pozrime sa bližšie na jednotlivé zložky. Obilniny – zrno najskôr zbavíme povrchovej šupky ako pri ryži, potom ho zpracujeme na múku. Vrchnú vrstvu – otruby – bohatú na vitamíny a minerály dávame prasatám a dobytku. My zjeme iba “ to biele” – škrobovinu (múka, knedlíky, biele pečivo apod. ). Čo je lepšie – cukor, alebo med ? Sladíme iba čisteným a bieleným cukrom. Solíme iba soľou zo solivarov, čistou, bielou. Dnes sa do soli pridáva jód, bez ktorého dochádzalo ku zdureniu štítnej žľazy –“vole”, a fluór (nie každá soľ je však fluoridovaná ).Fluór sa dodával do pitnej vody, dnes už sa pridáva iba do niektorých zubných pást. Táto soľ však nenahradí morskú, ktorá obsahuje všetky potrebné soli. O vode som sa už zmienil, nielenže je často závadná, ešte častejšie je nevhodná pre nedostatok rozpustných minerálných látok, ale tiež pre prítomnosť choroboplodných baktérii.
- poznáme situáciu s chorobou šialených kráv, slintačky a krivačky, to je iba enormne zvaličená problematika, kde je salmonelóza a iné nákazy prenášané zo zvierat na ľudí tzv. Antropozovnózy. Poviete si – jeme hydinu - prosím. Za rok 1999 bolo skrmené u nás pre zvieracie účely 30 000 kg antibiotik, z toho polovina u hydiny – paušálne preventívne. V nedávnej minulosti sme museli zakázať podávanie hydiny v škôlkách, preto že sa deťom zväčšovali prsia z hormónov v hydine. Domáce vajíčka a vajíčka z obchodu poznáte na prvý pohľad podľa farby žľtkov, prečo kupované sú bledé, čo všetko v nich chýba, nehovoriac o možnosti kontaminácie salmonelami. Prečo Japonci žijú dlhšie ako iné národy, konzumujú viac morských rýb, ale už aj oni trpia otravami ťažkými kovmi z priemyselného odpadu v mori. Koľko cudzorodých látok je v krmive z pôdy, ale aj prašného spadu. Uhynutá zver sa spracúva na mäso – kostnú múčku, dokonca sa podával prasatám do krmiva slepačí trus a vysušená prasačia kejda hovädziemu, tak sa kolobeh cudzorodých látok opakoval. To sú iba drobné ukážky. Poviete si , našťastie som vegetarián. Koľko sójových bobov, arašídov, ale aj kukuričných výrobkov je napadnutých plesňami. Stáva sa to často v priebehu lodného transportu. Sója či arašídy sú po tepelnom spracování ( tiež pražení ) zbavené živých plesní, ale jedy tvorené plesňami, najmä tzv. Aflatocmy v plodinách zostávajú a sú priamo rakovinotvorné. Na jednej anglickej morčacej farme , kde podávali takto znehodnotené arašídy, zahynulo na rakovinu pečene viac než 10 000 kusov moriek chystaných na Vianoce.
Tuky , čo je lepšie , maslo alebo margarín ? Poviete, že stužené pokrmové tuky, rastlinné másla. Podliehate reklame. Maslo je prírodný produkt. Rastlinné maslo je vyrobené zo slnečnicového, alebo repkového oleja, ktorý je stužený peroxidom , neobsahuje síce cholesterol , ale neobsahuje potrebné vitamíny a ďalšie látky. Namietnete, že rastlinné “ maslo” tiež obsahuje tie a tie vitamíny. Áno, ale sú umelé vytvorené. Dovoľte mi prirovnanie. Pripomína mi to konzervu “ slavičie jazýčky na konine”, - jeden kôň a dva jazýčky ! Vitamíny syntetické, v repkovom oleji bola donedávna ešte v nadmernom množstve kyselina euruková, ktorou je možné vyvolať srdečný infarkt. Zo Španielska bol do západnej Európy ,ale aj knám, dovážaný pekne sa lesknúci olivový olej, bolo to spôsobené prídavkom anilinu ( anilin – tuha tzv. Fialovej tušky, po naslinení písala sýto fialovo ), karcinogenná látka.
Prídavné látky, kozervačné látky, farbivá apod. Dnes sa potraviny transportujú do veľkých vzdialeností, bez týchto látok by dopravu nevydržali, farby robia potraviny atraktívne pre oko , sú to však látky dodávané umelo, v pôvodných potravinách neboli. V súčasnej dobe je prípustné použitie diesiatok látok za týmto účelom. Mnohé z nich a v malom množstve sú neškodné, koľko z nich však pôsobí ako cudzorodé látky? Koľko z nich je dokonale preskúmaných, pri mnohých sa až po rokoch zistí škodlivý účinok.
V prírodnom prostredí sú teda látky, ktoré nám škodia a chýbajú látky pre nás nezbytne potrebné. Do ľudského tela sa dostávajú a v ľudskom tele taktiež vznikajú látky tzv. “voľné radikály”, ktoré je treba z tela odstraniť, vznikajú v priebehu látkovej premeny, odstraniteľné sú tzv. Antioxidantami , čo je napr. vo vodnom prostredí vitamín C , a vitamín E v prostredí rozpustnom v tukoch. O čo je väčšie znečistenie nášho prostredia, o to je väčšia potreba prísunu týchto ochranných látok. V našom znečistenom prostredí je to trojnásobok a viac, ako v prostredí čistom. Antioxidanty musíme telu dodávať.Človek žil po dlhé tisícročia v súlade s prírodou. V poslednom storočí máme obrovský civilizačný pokrok, pokrok ktorý však priniesol aj civilizačné choroby. Nechceme, aby sa človek vrátil do doby lovca mamutov a žil v jaskyni, návrat k prírode je však nutný. Srnka si vie nájsť vo voľnej prirode potrebné látky ( rastliny ), človek však už prírodné inštinkty stratil. Ak k nám príde návšteva, čím ju pohostíme – zákuskom a sladkou kávou. Je to potravinový návyk. Vieme , ako vyzerá povrch mesiaca, ale nevieme, čo máme správne jesť, keď nemáme správnu výživu. Potom je potrebné dopľnit ju “ potravinvým doplnkom “!Takým doplnkom z 23 druhov rastlín je práve INTRA , o nej však zasvätene prehovoria iní odborníci.
Mudr.Witold Gawlas
